Slnko po búrke?!

Sledovala som ženu. Do očí sa jej tisli slzy aj napriek tomu, že sa to snažila zakryť pozeraním na mokrý trávnik po nedávnej búrke. Nezvládli to už zase. Tá výmena názorov bola o trochu ostrejšia, než čakala. Nemusel by to byť jej problém, to nie. Len manžel sa pochytil za pačesy so švagrom, ktorý pracoval v ich dome,  kvôli maličkosti. Trápilo ju to o to viac, že uši drásajúcim tichom trpela celá domácnosť.
Na strechu, na ktorú som mala perfektný výhľad, v tej chvíli zasvietilo zubaté popoludňajšie slnko. A vtedy som si to uvedomila. A čo? Že po každej búrke nakoniec zasvieti slniečko.
Krásny pohľad na mokrú, ale jemne osvetlenú strechu som si nespojila len s hádkou, ktorá zasiahla všetkých v domácnosti. Pre mňa tento obraz znamenal čosi viac – bol to obraz našich životov, ba obraz života samého Boha.
Slnko nie je vždy vidieť, ako to bolo po tejto skutočnej hrmavici, čo sa prehnala krajom. Zmierenie po ostrej výmene názorov. To je lúč slnka po búrke.
Svätá spoveď. Vtedy sme naozaj po hromobití, lebo sme spáchali hriechy, ktoré v nás vyvolali nepokoj.  Ale Ježiš nás uzdraví a jeho svetlo nám opäť môže svietiť priamo do duše. Aj to je lúč slnka po búrke.
Chvíľa, keď sa dokážeme dvihnúť z chýb, ktoré sme spravili, keď vieme odpustiť blížnym a keď dokážeme svoj život otočiť o 180 stupňov. Môže sa to zdať bezvýznamné, ale nie je. Niektorí ľudia prešli napríklad od drog k dennej modlitbe a vzťahu s Bohom! Aj to je lúč slnka po búrke.
Boh zoslal na zem potopu, a z celého sveta zachránil len dve zvieratá z každého rodu a druhu. Uchránil tiež Noeho a jeho rodinu, a keď potrestal všetkých ostatných bezbožných ľudí, Noemu dal prísľub Novej Zmluvy a na nebi sa objavila dúha. Aj to je lúč slnka po búrke.
A úplne nakoniec, Ježiša bičovali, tŕním korunovali, nútili ho niesť svoj kríž až na Golgotu a tam ho ukrižovali. On, Boh v ľudskom tele, skonal a svojich verných nechal (na prvý pohľad) samých. Zomrel a jeho telo uložili do tmavého hrobu. Vtedy učeníkom zhasla všetka nádej a viera, lebo Ježiš ich opustil. No na tretí deň, zrána, keď Mária Magdaléna išla Ježiša pomazať, v hrobe nikoho  nenašla. Neukradli ho, on vstal z mŕtvych!(Mt 26-28)
Toto je ten najjasnejší lúč slnka po búrke, ktorý už nikdy viac nezhasne, ale bude svietiť jasne a stálo. Je to Nová Zmluva, ktorá vždy, aj po tom najväčšom hriechu, aj po hroznej hrmavici, vyjde najavo a osvieti celý svet.  Nesklame, neujde od nás, lebo jej základy položil sám Boh.
Veríte mi teraz, že aj po najsilnejšej búrke v našom živote príde jasné svetlo a ožiari zlomené trosky?