Sláva Bohu na výsostiach

„Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobre vôle. Chválime Ťa, velebíme Ťa, klaniame sa Ti...“ stála som v kostole na slávnosť Troch Kráľov. Dobre, bola to vigília, ale stále je to ten istý sviatok, okej? Hlasy veriacich sa v piesni spojili s tým mojím, a dokonca som počula spievať aj moju mamku, čo sa nestáva často.
A vtedy som to zachytila... tón, ktorý išiel mimo. Hudobný sluch nie je vždy len na osoh. Teraz ma falošný tón dokázal rozrušiť a trochu mi trvalo, kým som sa opäť zahĺbila do modlitby.
Ale veď spievame na slávu Boha, preletelo mi mysľou, tak ako je možné, že niečo nie je pre Neho dokonalé? Že je v chvále Jeho mena nejaká chyba?
Ale nakoniec som sa tým netrápila. Boh predsa vie, čo robí. A keď omša pokračovala, spievali sa aj odpovede a mnohé piesne. A keď som sa započúvala do vlastného hlasu, vedela som, že určite nejdem úplne podľa nôt, no v tej chvíli sa mi zdal neskutočne nádherný a čistý. Ako je to možné? pýtala som sa sama seba v duchu. Veď tak dobre spievať neviem...
Odpoveďou na moju otázku bolo ticho. A opäť ticho. Božie ticho. Pravdepodobne chcel, aby som na to prišla sama... a po dlhšom rozmýšľaní sa mi to aspoň sčasti podarilo.
Čo som teda zistila? Že všetko, čo robíme pre Boha, je v Jeho očiach dokonalé. Nevadí, že nevieme nájsť slová na vyjadrenie vďaky, chvály alebo poďakovania v modlitbe. Nezáleží na tom, že náš spev alebo tanec ide úplne mimo hudby. A už vôbec nás nemusí trápiť, keď dokážeme len v tichu a úžase stáť pred Jeho tvárou a byť v Jeho blízkosti. Pre Neho to bude vždy to najlepšie a najväčšie, čo mu dáme.
On predsa nepozerá na to, čo dáš, alebo koľko toho dáš. On pozerá na úmysly tvojho srdca a na tvoju snahu, drahý brat či sestra. Aj keď tvoje chvály nijak nezväčšia Jeho slávu alebo velebu, tebe prispejú na spásu. Stačí, ak budeš chcieť, a On ťa uschopní. Dá ti slová, dá ti anjelský hlas, vloží ti jasot do srdca. Bude s tebou a bude sa tešiť z tvojho daru pre Neho.
A možno aj preto sa mi môj hlas zdal taký nádherný. Spievala som ním Bohu, chcela som mu jednoducho vzdať chválu. A On ho aspoň v mojich ušiach spravil pekným.
A takto, vážené dámy a páni, Boh skrášľuje každý našu snahu o velebenie Jeho mena. Spraví ju DOKONALOU pred Jeho tvárou a príjme tento dar s veľkou radosťou a vášňou. Veď na nás stále čaká s otvorenou náručou. Teší sa, keď k Nemu prídeme a chceme mu niečo dať, lebo náš dar, a potom aj náš život, môže spraviť novým.  
„Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové,“ hovorí Biblia (2 Kor, 5, 17). A tak je to s každým naším skutkom. Ak je v Bohu a pre Boha, On to pretvorí na svoju oslavu. Tak sa Ho nebojme chváliť, príjme nás vždy ;)