Sedmokráska

„Trčí mi ofina! Dnes som ju už upravovala, a stále štrajkuje. Na, podrž mi to,“ kamarátka a spolužiačka v jednom mi do rúk strčila pletenú čiapku. Bola chladná februárová nedeľa, čosi po pol štvrtej poobede. Prechádzali sme cez prešovské dláždené námestie, do tvárí nám fúkal svieži južný vetrík.
„Netráp sa s vlasmi. Aj tak si krásna,“ odvetila som, ani som si to neuvedomila.
„Jej, ďakujem. Aj ty! Ale ty to stále tak hovoríš... prirodzene,“ usmiala sa a vzala si čiapku späť. „Je to super.“ Ofinu si pre istotu ešte raz prehrabla prstami.
„Ja len... vyjadrujem sa slovami,“ pozrela som sa napravo, na rad zavretých obchodíkov, pekární a cukrární. Párkrát som nad tým rozmýšľala, hlavne po tom, čo som natrafila na knihu Päť jazykov lásky. Každý predsa prejavuje city iným spôsobom. Moja „dva v jednom“ ma rada zasvätí do tajov jej aktivít. Mamka ma napríklad objíme. Ďalší dlhoročný kamarát, Maťo, sa radšej so mnou prejde na bicykli, akoby sme mali vysedávať niekde na lavičke v parku a rozprávať len tak, do vetra. Aj ty, milý čitateľ, máš určite svoj štýl, ako tomu druhému povieš, že ho máš rád. Nezáleží už na tom, či blízkemu pomôžeš pri domácich prácach, alebo mu daruješ čokoládu pre radosť, alebo si s ním sadneš a počúvaš, aký mal deň. Len mu chceš ukázať, že ti na ňom záleží.
Keď sa na svoje „prirodzené“ vykĺznutie pochvaly pozerám s odstupom, zisťujem, že naše emócie a prejavy  lásky sú len odbleskom a nedokonalou kópiou toho, ako k nám každý jeden deň hovorí Boh. Jeho lásku vidíš, keď sa ráno zobudíš na to, že ti prvé slnečné lúče zasvietia rovno do očí. Jeho milosrdenstvo cítiš, keď môžeš nastúpiť na autobus, ktorý aj tak mešká, ale predsa ťa dostane do cieľa. Jeho veľkoleposť si uvedomíš, keď sa pozrieš  na kvitnúcu sedmokrásku, na šantiace deti, na Mesiac a na hviezdy, ktoré ti v noci osvetlia cestu. Každý nádych a výdych, každý úder srdca je darom Jeho rúk.
Že nič z toho nevidíš? Nevadí. Boh sa skláňa k maličkým, preto aj svoju lásku ukrýva do najmenších detailov, ktoré si často nevieme všimnúť. Chce sa k nám dostať osobne, a tak „tají“ všetku nádheru do maličkostí. Do závanu vetra, do vône fialiek, do úsmevu blížneho. Stačí len mať otvorené srdce.
Pane, viem, že som zahatená starosťami sveta. Daj mi zrak, aby som tvoju nádheru, dobrotu a nekonečnú lásku mohla vidieť v každom stvorení a v každej situácii, ktorú mi poskytneš. Amen.