Má to jednoducho po nej...

„No, Katka, a ako sa má tvoja mamka?“
„Moja mamka? Fajn...“ tichá odpoveď odo mňa, no nie dosť tichá na to, aby ju nepočuli ostatné dievčatá.
„Vy poznáte jej mamku?“ prekvapené pohľady spolužiačok, ktoré nemali ani potuchy o tom, že ja mám niečo spoločné s našou slovenčinárkou.
„No jasné, veď my sme boli spolužiačkami na gymnáziu. Katkina mamka vedela písať celkom dobré slohy. Má to jednoducho po nej,“ rozmach rukami a široký úsmev. Moja slovenčinárka je naozaj očarujúca osôbka. Je očarujúca aj napriek tomu, že uprostred krúžku, v ktorom tvoríme školský časopis, začala riešiť históriu z hĺbky čias, keď ešte chodila na strednú školu (zhodou okolností s mojou mamkou). Nie, nebolo to zlé, len mi trochu sčerveneli líca a svoj pohľad som uprela na zem.
Neopisujem svoj skutočný zážitok z literárneho klubu len tak náhodou. Až s odstupom času som prišla na to, že aj cez túto situáciu ku mne hovorí Boh.
Hej, a čo môže byť zaujímavé na rozoberaní učiteľských gymnaziálnych čias?  Takmer nič, ak mám povedať pravdu. Zaujalo ma však jedno konštatovanie: „Má to jednoducho po nej.“
Teda, v skratke, talent na písanie mám podľa našej pani profesorky po mojej mamke. Ale ja, tak ako všetci ostatní, nemám gény zdedené len po nej. Vonkajškom sa podobám viac na ocka (veľkú zásluhu na tom majú hlavne vlasy), vnútorným svetom som sa skôr podala na mamku.
46 chromozómov, niekoľko miliónov nukleových báz v rebríku DNA, ktorý sa ťahá do dĺžky neviem koľkých kilometrov a ešte čosi viac. A teraz prichádza hlboká myšlienka dňa:  nemáme iba toto!
Okrem našich telesných a povahových čŕt máme niečo, čo každý nazýva inak: duchovno, duša, iný svet, vyššia moc, nadprirodzeno, a ani neviem, koľko ďalších synoným by sme mohli nájsť. Jednoducho povedané, je to náš vnútorný svet, to, čo prežívame.
Týmto všetkým mierim na jednu vec: všetci sme zdedili vlastnosti po našich rodičoch – oči, vlasy, povaha, môže to byť hocičo iné. Vo svete duchovna sme ale tiež dedičmi, a to rovno dedičmi Veľkého Kráľa! Každý z nás sa v niečom podobá na nášho Ocka. Niekto má geniálny sluch (áno, pozerám sa na teba, Juraj Křemen!), iný vie výborne kresliť, ďalší pekne píše alebo dokáže robiť niečo, čo ostatní nedokážu. Všetci máme dary, ktoré sú časťou osobnosti samého Boha. Jeho dokonalosť je rozkúskovaná v každom jednom z nás, a tak spoločne tvoríme krásnu mozaiku, Jeho obraz. To je presne to, čo sme po Ňom zdedili, to je Jeho poklad.
A teraz nám ostáva už len toto naše dedičstvo rozvíjať a pestovať. Nezakopali sme však svoj talent do zeme ako neverný sluha?