Ja tam nejdem

„Ja tam nejdem,“ zahlási babka, vyvalená v posteli. Ja som to počula v ďalšej izbe, a až ma vystrelo. Veď ja ostávam doma kvôli tomu, aby mohla babka ísť na tú návštevu! Chcem sa učiť, mať aspoň trochu ticha. Je nás šesť, a auto má len päť miest. Preto som im všetkým povedala, že ostanem doma ja. Mám predsa povinnosti.
Ale nie. Babka je rebelka. Ona hovorí, že sa veľmi necíti na navštevovanie. Tichý vzdych sa mi prederie vonku. Veď som sa už rozhodla, že peknú návštevu sesternice obetujem, aby mohla babka ísť  a ja som si mohla medzitým napísať úlohy! A teraz povie, že ona nejde?
„Asi ma roztrhne,“ poviem mamke a dlane zovriem v päsť. Nič viac však neurobím. Vezmem si bundu, obujem si čižmy a vyjdem von z bytu. Keď babka vymýšľa, tak pôjdem ja. Všetko vo mne aj tak vrie. Aké pekné popoludnie to mohlo byť! Len ja, pariaci sa čaj, geografia a knihy.
Schody zbehnem rýchlejšie, ako obyčajne. Krútim hlavou a chcela by som urobiť hocičo, aby som nevybuchla. A vtedy, keď prejdem k vstupným dverám, tam zbadám malú skupinu ľudí.
Ale, no tak, poviem si v duchu, teraz sa už nemôžem zlostiť! Veď to je koleda. A ešte aj s gréckokatolíckym pánom farárom... idú svätiť susedom byt... nebudem sa nervačiť, aspoň nie v prítomnosti kňaza! Namiesto hundrania teda otvorím dvere a celou svojou váhou sa do nich zapriem.
„Pochválený buď Ježiš Kristus,“ pozdravím najkrajšie, ako viem, a trochu nadvihnem kútiky úst, „poďte ďalej.“
„Naveky. Amen. Viete, kde bývajú?“ pán farár sa obráti k miništrantom.
„Tretie poschodie. Ďakujeme,“ po jednom vojdú dovnútra a posledný chlapec s kadidlom v ruke sa na mňa príjemne usmeje.  
Potom vyjdem na chodník aj ja, a pochytí ma smiech. Už sa nezlostím, lebo som nemohla, prejde mi hlavou. Ako dobre, že som narazila práve na týchto ľudí. Asi som ich nestretla iba náhodou.
Ako to? Asi mi ich poslal do cesty niekto zámerne. A On vie, čo robí. A neposiela nám ľudí len preto, aby sme sa upokojili. Má pre nás pripravené niečo, čomu rozumie iba On. Možno si nemyslíš, že tvoj hlučný sused nie je tvojím susedom len náhodou. Snáď sa pri ňom máš naučiť tolerancii a dialógu. A možno tvoji rodičia nie sú v tvojej rodine len tak. Môžeš sa pripraviť na skutočný život niekoľkými rokmi s nimi pod jednou strechou.
A tak Boh nám posiela do cesty stále niečo nové. Nerobí to náhodou. Len nám chce cez všetky veci dať priestor, aby sme sa mohli zlepšiť. ;)