Stratég

Na začiatok by som vás chcela zoznámiť s dvomi mojimi kamarátmi: Maťom a Peťom. Obaja sú odo mňa starší, dosť milí, akurát, že toho prvého poznám, trochu dlhšie, ako druhého menovaného. Mohla by som ich opisovať, porovnávať, dokonca i vychvaľovať, ale aj tak by som sa nedostala ďaleko. Všimla som si však na nich jednu spoločnú vlastnosť.
„Neviem, môžeme ísť, kam chceš,“ povedal Maťo, keď som sa s ním bola previesť na bicykli popri Toryse. Na výber sme mali z troch ciest, a nechal to na mňa. A ja, ako bludná ovečka, som vybrala tú, ktorá sa mi páčila najviac, a zďaleka nebola najlepšou. No Maťo si aj tak nerobil veľkú hlavu z toho, že som nás povodila kade-tade, a oboch nás nakoniec vyviedol na schodnú cestu, ktorou sme sa mohli vrátiť rovno domov.
„Mne je jedno, čo budeme hrať. Vyber si ty,“ povedal zase Peťo. Boli sme práve na farskom tábore v Tatrách a on spolu so mnou zabezpečoval hudobný doprovod (nielen) pri svätých omšiach. Práve sme vyberali piesne a nemala som potuchy, čo by som zvládla zahrať. No nakoniec som zo spevníka, samozrejme, s Peťovými gestami súhlasu, vylovila známe detské ukazovačky a iné piesne, ktoré pozná skoro každý. Keď sme sa ale pozreli na akordy a začali hrať, trochu nám to škrípalo. Ja som hrala svoje, on tiež, a tak sme vôbec nezneli dobre. Dobrú chvíľu som si búchala dlaňou o čelo, aby som prišla na nejaké riešenie, a aby Ty si mi lásku dal nebolo až také strašne rozladené. A vtedy mi Peťo ukázal, ako by to chcel zahrať on a naučil ma nový rytmus. Potom naša hra na gitaru už konečne znela aspoň trochu profesionálne.
Nie, nechcem len poukázať na to, že mám veľmi priateľských a otvorených a tolerantných a neviem ešte akých kamarátov. Chcem povedať to, že aj Boh je sčasti ako oni (respektíve oni sú sčasti ako Boh, lepšie povedané). On nám totiž vždy dáva na výber. Ukáže nám dokonca niekoľko životných ciest, po ktorých môžeme ísť. Je to len na nás, ktorou sa vyberieme. A niekedy to, tak ako mne, nevychádza, hoci sa môžeme snažiť, ako vieme, lebo sme si nevybrali najlepšie. A vtedy je tu pre nás Boh, tichý, takmer nečujný hlások, ktorý hovorí do nášho vnútra. Chce nám ukázať, ako sa vymotať z bludiska, do ktorého sme sa dostali (vďaka, Pane, že si mi to ukázal na Maťovi!). Chce nám ukázať nové spôsoby, naučiť nás novým veciam (a nielen rytmom, tak, ako Peťo). Drží nad nami svoju ochrannú ruku, aj keď sme poblúdili a chce nás vrátiť naspäť na svoju cestu, ktorú mal pre nás odjakživa pripravenú, ale len ak budeme chcieť aj my.  Nie je to nádherné?
Boh je teda výborný stratég. Má pre nás pripravené všetko, a aj keď sa odkloníme od úzkej cesty, ktorá vedie do neba, má stále pre nás pripravené malé udupané chodníčky, ktorými sa môžeme vrátiť naspäť. Za to mu chvála na veky vekov. Amen.