Cvak

„Ja to tu poznám, párkrát som rozvážal tovar.“ Cvak.
„Jazdím dodávkou, ale to len v práci. Vozím veci do hotelov.“ Cvak.
„Chodím do Bratislavy pravidelne. Berú tam veci z našej firmy.“ Cvak.
„Vozíš tradičné slovenské výrobky?“ opýtam sa, keď mi všetko začína byť podozrivé.
„Hej.“ Posledný dielik zapadá do skladačky.
„Tak teda pracuješ s mojím bratrancom v istej slovenskej špedičnej spoločnosti,“ pozriem sa na môjho nového kamaráta a on s úsmevom prikývne. Výborne. Informácie, ktoré mi poskytol počas dvoch dní mi vtedy konečne dali zmysel a ja som spolu s mamkou prišla na veľmi zaujímavý fakt – svet (a Prešov tiež) je malý. Naozaj sme uhádli jeho zamestnanie a aj to, že jeho kolega je vlastne náš rodinný príslušník. Všetko naozaj zapadlo dokonalým spôsobom do seba a dostali sme kompletný obraz.
A keď nám  dokážu dieliky takejto bežnej skladačky okolností zaklapnúť do seba a vytvoriť harmonický a zmysluplný celok, čo potom dieliky veľkej skladačky nášho života a Božieho plánu s nami?
Toto nie sú prázdne reči. Boh naozaj vie, čo robí. Nech sa deje čokoľvek, aj keď to často nechápeme.
Aj mne sa zdali kamarátove poznámky najprv úplne z cesty, ale postupom času som prišla na to, že to malo nejaký účel a dozvedeli sme sa o jednu ďalšiu skutočnosť viac.
Tak je to aj s Bohom a Božou vôľou. Nám sa jeho cesty nemusia vždy zdať správne, nieto ešte rozumné a vysvetliteľné. Jeho rozhodnutia nám mätú hlavu, nevieme, prečo nemôže svet byť krásny, bez prekážok, skúšok a problémov. Náš ľudský rozum nedokáže spracovať veľkosť Božích nariadení a preto si myslíme, že nám chce zle, že nám chce ublížiť.
Ale ako hovorí jeden slovenský frazeologizmus, všetko zlé je na niečo dobré. Keď si zlomíme kosť napríklad v ruke, bude sa zrastať dlho, aj osem týždňov, ale potom je oveľa pevnejšia ako kedykoľvek predtým. Naše rany, ktoré utŕžime pri ceste naším svetom a pri hľadaní Božej vôle nás môžu bolieť, ale Pán Boh vie, že nás nimi posilní a povedie nás k cieľu.
Toto bude mini svedectvo. Boh mi naozaj zamiešal karty, keď som spravila Monitor tak, že som mohla ísť na ktorúkoľvek strednú školu. A výber bol naozaj široký. Lenže aby toho nebolo málo, na našom cirkevnom gymnáziu otvárali prvý ročník bilingválneho štúdia, a tak som si povedala: „Prečo to neskúsiť?“ A tak som to skúsila, a hlavne vďaka Duchu Svätému som urobila prijímačky aj do bilingválnej triedy. Nechápala som, prečo Boh takto viedol moje cesty a vôbec som nevedela, kam mám ísť. Bola som zmätená, ale nakoniec, po dlhých modlitbách a rozhovoroch  som sa rozhodla študovať v angličtine. A svoje rozhodnutie, hoci bolo riadne zamotané, dodnes neľutujem. Cez tento zložitý proces som dostala skvelých učiteľov a výborný kolektív, ktorý by mi iná trieda neposkytla len tak ľahko. A Bohu za nich ďakujem.
Viem, nie je to ohurujúce, ale v živote predsa máme toľko mnohých situácii, keď nechápeme to, čo sa okolo nás deje, ale po čase to všetko do seba zapadne a dá zmysel. Ako som už raz spomínala, Boh vie, čo robí. Tak prečo riešiť naše kríže, keď ich môžeme dať do rúk niekomu väčšiemu, ako sme my, aby im dal význam?