Chudoba srdca

„Vo vzťahu je potrebné mať postoj chudoby srdca. Čo to znamená? Priznať si, že niekoho potrebuješ, a že sám alebo sama si na to nevystačíš. Potrebuješ svojich blízkych. Ale nielen ich. Potrebuješ Boha,“ povedal prednášajúci. Prikývla som hlavou a usmiala som sa. Toto pozná každý, veď Boh nás ľúbi a bez neho by bol život bez zmyslu. A vtedy, na večere pre mladých v našom prešovskom KPC, som tieto veci nepočula po prvýkrát.  Ale predsa, aj keď to pre mňa nebolo nič nové,  som ich uvidela v inom svetle.
Keď som totiž vtedy prišla naspäť domov, nedalo mi nepozrieť sa na môj Facebook. Je to jedna z mojich nerestí, sociálne siete používam každý deň. Jedna z mnohých závislostí dnešnej mládeže (povzdych). Ale späť k téme. Vtedy som tam našla správu od kamaráta Maťa. Čo mu nedá spať? prevrátila som očami a otvorila som okno. Vyskočil mi tam odkaz na stránku jeho školy. Nanešťastie, môj mobil nie je až taký výkonný, aby mi otvoril všetko. A stránku takéhoto formátu  sa mobil rozhodol ako naschvál zaradiť medzi tie, ktoré otvára len veľmi nerád.
Veď mi to neotvorí, napísala som mu s očami napoly zatvorenými od celodennej únavy. Nebodaj si zase dačo vyhral?  Po tvári sa mi rozlial úškrn. Veď Matej je taká hlava, vždy niečo získa.
Hej, prvé miesto, blikla mi ďalšia správa a oči som otvorila dokorán. A vôbec som to nečakal. Nechápem, jak. Veď som bol sám tretiak medzi štvrtákmi! Vieš, som zistil, že naozaj som závislý na Bohu.
Prečo? Nebolo mi to celkom jasné. Ale potom mi povedal, že svoj ďalší úspech dosiahol len s pomocou Ducha Svätého. A ja som mu uverila.

A uverila som nielen Maťovi. Uveril som samému Bohu, keď presne to isté spravil aj pre mňa. Bože, pomôž mi, ja neviem, čo ďalej. Toto bude päťka ako bič. Veď som to vedela! hovorila som si pri jednej z mnohých písomiek. Ja viem, Boh nám nepomôže, ak sa aspoň trochu nepričiníme aj my. Ale v časovom tlaku a nápore mnohých testov naraz, mi všetko vyfučalo z hlavy. Doslova. A nedalo sa veľa robiť. Tak, konaj, Pane. Verím Ti. Oči som uprela na kríž visiaci na stene a v posledných minútach som dopisovala všetko, čo mi napadlo.
O týždeň neskôr som písomku dostala do rúk opravenú. 1*, na moje počudovanie. Ak v tomto nemal prsty Pán Boh, potom neviem, kto iný. Pokrútila som nad tým hlavou a pousmiala sa. Prišla som na to, aká som maloverná.

S postupom času som si uvedomila, aký je Boh úžasný. Čo potom môže spraviť s celým naším životom, ak nás vytiahne z kaše a pomôže nám k úspechu, aj keď to na prvý pohľad vyzerá na prehru?  Keď nás neopustí ani v takých chvíľach, keď nejde o nič, aký verný bude Boh vo veľkých veciach?
A nemusia to byť ani veľké veci. Čo by sme robili, keby sme neboli závislí na Ňom? On má v rukách každý náš dych, má spočítané všetky vlasy na našej hlave a v Jeho knihe sú zapísané všetky naše dni, ale len pomyselné, pretože sme ich ešte neprežili všetky. A keby On nebol nad týmto všetkým, asi by sme boli už dávno mŕtvi. Keby nechcel, aby sme žili na tejto zemi, jednoducho by nás nestvoril a nedal nám čas, ktorý môžeme využiť na Jeho oslavu.

Ale ako ho oslavovať, keď nám chýba dôvera? Nebojme sa. On je verný nielen v súťažiach a písomkách. Dal dokonca svojho jediného Syna, aby nás vykúpil. A preto bude verný naveky a navždy, nech sa deje hocičo. A aj keby padali hory, On nás neopustí. Chce, aby sme na Ňom boli závislí. Ale takáto závislosť nám neuškodí... tak s Ním kráčajme, a všetky situácie premení na víťazstvo.