Nervozita...

 Nervozita, úzkosť, krik, hnev. Nie, neopisujem práve prvý školský deň alebo minútu pred dôležitým stretnutím. Zažila som to na vlastnej koži. A nemá to nič spoločné s medziľudskými vzťahmi. Je to konflikt vo vnútri.

Rozpor teda nastal u mňa po tom, čo som to, musím sa priznať, prehnala s čítaním. Do literatúry som blázon. Dokážem knihu zhltnúť aj za tri dni, nezáleží na tom, či má päťsto, alebo menej strán. Typická čudáčka, ja viem. A to ma niekedy dostáva do úzkych.
Ale ako som už spomínala, minule som to trochu prepískla. Keď nemám čo čítať, siahnem po hocičom. Doslova. A tak som sa rozhodla si na internete vygoogliť zopár kníh, ktoré by sa do mojej čítačky dali stiahnuť a čítať zadarmo, dokonca i legálne. Natrafila som na istú americkú stránku, kde boli knihy naozaj zadarmo, hoci aj v anglickom jazyku. Ale zastavilo ma to? Nie, bilingvistku neodradí ani cudzí jazyk (úškrn).  Stiahla som si fantasy sériu a jeden kresťanský román. Bola som naozaj zvedavá na to, čo som získala, tak prečo by som sa nepustila rovno do čítania?
Prvá mi za obeť padla kniha zo série The Girl in the Box. Neznáma, ale na webe ospevovaná. Bola pútavá, neskutočne pospletaná, zaujímavá, ale...  otrávila mi dušu. Nerobím si srandu. Nikdy predtým, ako som čítala knihu takéhoto druhu, som sa nesprávala tak divne. Nepokoj vo mne rástol každou prelistovanou stranou, každou kapitolou som bola síce viac zaborená do príbehu, ale o to podráždenejšia.
Veď sú to len slová. Hej, sú to slová, ale majú veľkú silu. Tak, ako slová Boha v Biblii a iných hodnotovo orientovaných knihách, aj slová z tej druhej strany majú moc meniť človeka. A nemusíme si klamať, všetko, čo vidíme, nejakým spôsobom ovplyvňuje naše podvedomie, našu osobnosť. O to viac diela, ktoré nám nič nedajú, nepoučia nás láske k blížnym a k Bohu.
A ako som skončila? „Dievča v škatuli“ nabité akciou a áno, aj krvou, som odložila nabok, hoci som mala absťák, a veľmi som túžila vedieť, ako všetko dopadne. Ak by som však pokračovala v čítaní celej série, asi by som z toho nevyviazla tak ľahko. Škody by boli možno oveľa väčšie. Samozrejme, náplasťou na moju zranenú dušu boli sväté omše, úryvky z Biblie a životopis otca Kolbeho.  Vrátila som sa do normálu zhruba po dvoch dňoch.
Ľudia, hovorte si, čo chcete. Knihy z ríše fantasy vás môžu zaviesť na miesta, ktoré z vás vysajú ducha. Nie je to len vec pohľadu. A nejde len o Harryho Pottera. Nanešťastie, ja som si vplyv dobre napísanej, ale nie celkom hodnotovo dobrej knihy zažila na vlastnej koži. Budem sa opakovať, ale hovorím zo srdca môjho, aj zo srdca mojej mamky: všetko, čo čítate vás ovplyvní, či už dobre, alebo zle. Netvrdím, že všetky fantasy a scifi knihy sú skazené, a preto by sa nemali čítať. Tolkienov Hobit alebo Lewisova Narnia vás určite nepoložia na lopatky ;) .
A preto tu stále ostáva na výber, či si knihu prečítame, alebo nie. Osobne som začala preferovať knihy s posolstvom z rôznych žánrov. Je to však vec slobodnej vôle, ktorú nám, koniec koncov, dal sám Boh. Nezneužívajme ju.