Milovanej princeznej

Nie, nechystám sa písať recenziu na knihu Milovanej princeznej (mám ju síce v poličke, ale recenzia bude až neskôr). Musím však priznať, že aj táto malá knižka ma inšpirovala k napísaniu básne, ktorá je uverejnená nižšie. Ďalšou vecou, ktorá ma doslova prinútila napísať toto dielko, je moja asi najobľúbenejšia stať v Starom zákone, a to Iz, 43, 1-10. Samozrejme, inšpirovala ma aj téma sylabizmu v osnovách slovenského jazyka, a tak som si povedala: prečo nevyskúšať niečo nové a nepripodobniť sa tak Štúrovi? Výsledok ale musíte posúdiť už sami.

K tebe, Princezná, hovorí tvoj Kráľ,
čo s láskou život svoj za teba dal.
Ty sa už neboj, ja som tvoj Otec,
chcem do veleby svojej ťa obliecť.
Zavolať nechám si ťa po mene,
dcéra, na teba si vždy spomeniem.
Prevediem ťa cez rieky, údolia,
tvoje žiale viac pri mne nebolia.
Dieťa, za ruku ťa budem sám viesť,
pripravím ti šperk z milióna hviezd.
Veď si vzácna, mojim očiam milá,
keď kráčaš so mnou, nič ti nechýba.
Otvor dlaň, vlož ju do mojej ruky,
budeš už moja, navždy, naveky.
S láskou
    Tvoj Kráľ